Rysujem oblohu.
Ide to náročne, a predsa od ruky
– pravítko má Vám dnes každý.
„A aj ty, mladá,
remeslu odliatkov bež sa priučiť.“
A tak sa snažím kloniť výkladom.
No furt stretnú ma vystretú.
„Vitajte.“
Všetko sa rovná tu:
rovné sú cesty, dlhý je rovník ako nos,
rovnica s plným počtom bodov:
Vašim očiam pre radosť.
Cylindrovníky tlčú zanovitou paličkou do trávy.
„Rytmus a priamka! Bé-Á-Bé! Osnova!“
Hotový metronóm (azda ich EKG) súmerných rastliniek
bez blizny, čnelky a bez kvetov.
Bez plodov.
Mohutné prúdy spia v mŕtvych ramenách.
Náhliť sa v záprahu. Kto bude štekať viac.
A najmä úhľadnejšie.
Radosť sa potknúť. Slobodo Zlomyseľnosť
nepočúvať.
pravítko nechávam ležať vodorovne
strapaté detiská nech sa neporežú
o špice hrebeňa
takto ja* počujem
takto nepočúvam
zvonica za obzorom zneje dotyčnicami
nedokonalými, ako hrdo
a ako prirodzene
prúdi krv
*Pojem Ja mienený ako Self, či Selbst. Cylindrovníky zvyknú chybne (sic!) čítať ako ego.