koniec dňa

Autor: Patrícia Holíková | 27.12.2011 o 22:44 | (upravené 28.12.2011 o 3:04) Karma článku: 10,42 | Prečítané:  303x

(a predsa je rytmus milší ako rýmy)

 

Sliedi hluchý, mĺkvy deň.

Nepozná ju po mene.

Deň, čo sa neprizerá

keď zrazená do seba

výhybkuje hodiny.


Budil ju klinec v čižme,

čo ním niekedy klopem

kockám dlažby o čelo.


Mala rada ten rytmus

bez rýmu

prostý

len

tak.

Tlkotala nesmelo.


Sú dni, keď neviem, kde je.

Sú dni, keď nepočuje,

nenapíše, nedvíha

- záclony a chodidlá.


Či skôr sú dni, čo nie sú.

Čo sa nič nepýtajú.

Nič o sebe nevedia.


Hluchý deň míňam v rýmoch.

Rieka tečie naopak,

som menej ako včera.


Keď zo všetkého najviac

bolia ma jej chodidlá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Američania spozorneli. Slovenské kosatce sú hodné Oscara

Babičkina čipka, Zlatovláska či Bratislavský princ nie sú názvy rozprávok, ale originálne odrody irisov a gladiol, ktoré získali prestížne svetové ocenenia.

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.


Už ste čítali?