rok v kútikoch očí

Autor: Patrícia Holíková | 22.12.2011 o 22:05 | (upravené 22.12.2011 o 22:40) Karma článku: 16,69 | Prečítané:  236x

 

Streda, 21.


V meste zvonia ľudské hlasy

na sklonku roku v nich kráčam sama

sklonená.


Z police ma zdraví Válek

s portrétom tisícorakej smrti

o živote.


„Poznám jej atrament

poznám ten rukopis

sklon zvädnutých kvetov na ranných oblokoch."


Predsa režem kĺb z rakvy

tuším

ako sa zo živej smrti zrodia verše

čo budú ešte dlho zvoniť

ako zvony o desiatej ráno

či o dvanástej na obed

nielen v mojom detstve

zazvonia

(o poézii

možno o láske

určite aj o smelosti)

a ja si rada pripnem čerstvé kvety do vlasov

skryjem pery do vína.


Štvrtok, 22.


V meste nájdem znieť ľudské hlasy

na sklonku roku

spomínať

ako idem smerom od šedého kina

na stretnutia

sama

v krokoch po panenskom snehu

mám opäť 17

a ideály.


Zvonia na veži.


Aký krásny je ten život

diktujem.

 

***

http://www.youtube.com/watch?v=hQU7wKtWPa8&feature=related

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Američania spozorneli. Slovenské kosatce sú hodné Oscara

Babičkina čipka, Zlatovláska či Bratislavský princ nie sú názvy rozprávok, ale originálne odrody irisov a gladiol, ktoré získali prestížne svetové ocenenia.

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.


Už ste čítali?