Chodím v pološere
ktoré nie je šerom
a ktoré nemám vôľu nazvať inak
ako ja.
„Neviem,"
s otvorenými očami neviem
ani to, čo som vedela
za zatvorenými dverami.
Ako blednúci obraz zavesený krivo
visiaci na kúsku hrdzy
podchvíľou naopak
a stále inak.
Chodím a neviem
popri sklenenej stene za ktorou sa zas nedá žiť
stojíme odliati z látky
aká zvykne mi byť
ukradnutá
doslova.