obloha široká

Autor: Patrícia Holíková | 25.4.2011 o 22:33 | (upravené 25.4.2011 o 22:58) Karma článku: 9,18 | Prečítané:  336x

 

Je jarné ráno,

nechávam ho rozprávať.

 

Hlásky sú mi dnes menej milé ako písmená.

 

Kým sa neotvoria prvé dvere

upratujem

mĺkve predmestia.

 

Stretávam ťa na začiatku tichej básne.

 

Na halenke nosíš zvláštne skorú jeseň,

zabúdaš nariekať,

diktuješ:

 

„kroky akoby zdali sa byť bez stôp

sekundu pred prstokladom

odvrátené do ničoty,


a dotyky akoby zdali sa znieť cez barokné trojakordy

sekundu pred rezonanciou

odvrátené do ničoty,


bez tieňa"

 

Hlásky sú mi menej milé ako písmená,

chápem sa s tebou v cinknutí slzy,

v objatí

 

píšem:

 

Si

to stále

krehký šelest v podvečernom zovretí.

Kým ho existuješ,

 

je

 

život

široký ako obloha.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?