obloha široká

Autor: Patrícia Holíková | 25.4.2011 o 22:33 | (upravené 25.4.2011 o 22:58) Karma článku: 9,18 | Prečítané:  335x

 

Je jarné ráno,

nechávam ho rozprávať.

 

Hlásky sú mi dnes menej milé ako písmená.

 

Kým sa neotvoria prvé dvere

upratujem

mĺkve predmestia.

 

Stretávam ťa na začiatku tichej básne.

 

Na halenke nosíš zvláštne skorú jeseň,

zabúdaš nariekať,

diktuješ:

 

„kroky akoby zdali sa byť bez stôp

sekundu pred prstokladom

odvrátené do ničoty,


a dotyky akoby zdali sa znieť cez barokné trojakordy

sekundu pred rezonanciou

odvrátené do ničoty,


bez tieňa"

 

Hlásky sú mi menej milé ako písmená,

chápem sa s tebou v cinknutí slzy,

v objatí

 

píšem:

 

Si

to stále

krehký šelest v podvečernom zovretí.

Kým ho existuješ,

 

je

 

život

široký ako obloha.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Američania spozorneli. Slovenské kosatce sú hodné Oscara

Babičkina čipka, Zlatovláska či Bratislavský princ nie sú názvy rozprávok, ale originálne odrody irisov a gladiol, ktoré získali prestížne svetové ocenenia.

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.


Už ste čítali?