vzduch ešte páchne po výstreloch
za hrany kabáta sa však náhli zamatový dážď
v smere nočných morí s okami zo sĺz, aj zo zlata
v tvaroch dokonalých serpentín
cesta domov vedie
prejsť smelo vetché lávky
ďalej kráčať pokojne
popri
hroboch rozosiatych po slatinách ako korálky
vojakoch s vážnou tvárou a svedectvách najstrašnejších vecí
pretože sú horšie veci ako smrť
a ešte pár pevných, tichých krokov za tým horkosladkým pripomenutím (sa)
leží domov
básní