1
V zime len tak s bledými električkami na krku
Nenachádzam víchor do tanca
Letná melódia znie už týždne ako na-riekanka, zabudnutá na Hrade
Odkiaľ pozorujem mesto s Vašimi črievičkami na krku
Bohatšia o črepy porcelánu
(hrkajú len tak, keď stisneš)
S čelom poskladaným do knihy, toľké symetrické sutiny
Korzety prázdne od objatia
Nie viac než tieto dni
2
Vzduch rozpustený v umieraní pokazených neónových lámp
Kazíš sa s nimi
Už ani nežmurkáš
„Jednako-
Je iba jedna smrť? Nie je tisíc smrtí?"
V špinavom snehu kozmického mesta
Vlastníme všetko
Vyvlastnení na životy dopredu
3
„Už s ničím nerátam
Nerátam sa s ničím
Ničím sa
Som ničím"
4
V tichu a vo svojej čiastkovosti posledné predstavenie
Cirkus Bez mena končí
Cez úplnosť utekáme za slnkom
Na námestie rozkvitnutých objatí
5
Koľkokrát sa nás snažili presvedčiť, že vzduch už dávno stratil farby
Niekedy od osvietenského COGITO
Koľkokrát sa nám smiali
Mechanicky rozloženým časticám Bez mena
Koľkokrát sme sa našli v živote na prospech
Nikoho
...a ešte koľkokrát sme tu umreli bez povšimnutia
Mechanickí bez mechaniky
Označení melancholici
6
Poznám tisícorakú Smrť
Tušené umieranie v živote
Kostru času bez obsahu
Oči bez života, život bez očí
6
Dnes naživo
Keď bežím dláždenými ulicami
V dupote zvoniac pred všetkými rannými električkami
Smutnými viac len živým spôsobom
Chodím pozorovať rieku
Vždy ráno, keď sú veci objavené v dobrom tichu
Kľaknem bez Boha, s bohom, v človeku
Plačem a dýcham bez zbytočnej metafory
Zreteľne živá s otázkou života pred sebou
(Tie kríže Ti budú chcieť sňať zo steny
Ale svoje dávne trápenie nedaj si
Má cenu múdrosti)
7
Prekročiť dni, v ktorých sme postávali pri zábradlí
Skúmajúc, ktorým smerom je to viac
V nohách máme už len dobré chodníčky
Naše a nás